„Nedochádza k smrti ani k degradácii ruského jazyka“: rozhovor s lingvistom Maximom Krongauzom
Rôzne / / July 31, 2021
O internetovom slangu, gramotnosti, čistote jazyka a o tom, ako sa mení.
Maxim Krongauz je lingvista, doktor filológie a profesor Ruskej štátnej univerzity pre humanitné vedy a Vysokej školy ekonomickej. Vo svojich prednáškach hovorí, ako sa ruský jazyk mení, čo k tomu prispieva a prečo je boj o jeho „čistotu“ nezmyselný.
Lifehacker sa rozprával s vedcom a zistil, prečo online komunikácia prispieva k rozvoju negramotnosti, čo robiť, aby ste si obohatili slovnú zásobu a či vám filmy v tejto záležitosti pomôžu. Dozvedeli sme sa tiež, ako jazykovedci chápu, že je načase pridať do slovníka určité slovo a prečo sa pravidlá ruského jazyka menia tak pomaly.
Maxim Krongauz
Jazykovedec, doktor filológie, profesor Ruskej štátnej univerzity pre humanitné vedy a Vyššej školy ekonomickej.
O jazykovede
- Prečo ste sa rozhodli študovať jazyky?
Rozhodol som sa neštudovať jazyky, ale robiť lingvistiku - teda študovať jazyk ako univerzálny mechanizmus. A bezprostredným podnetom bol záujem o rodný jazyk - ruštinu. Jazykoveda je rozmanitá veda a jej predstavitelia nie sú o nič menej rôznorodí. Existujú napríklad jazykovedci, ktorí študujú teóriu.
Viac ma zaujíma živý jazyk. Preto som sa zameral na štúdium moderny Rusky - posledné desaťročia sa snažím pochopiť, ako a prečo sa to mení. A to sa stáva veľmi rýchlo. Preto sa výskumný proces stal akýmsi pretekom o jazyk.
- Čo sa teraz deje vo svete s jazykom?
S jazykmi alebo jazykom - to sú rôzne problémy. Zameriam sa na ruštinu. Existuje niekoľko faktorov, ktoré ho silne ovplyvňujú a vedú k zmene. Aj keď veľa z toho, čo uvediem, platí aj pre iné veľké jazyky.
- Sociálny faktor. Pre nás to bola perestrojka v rokoch 1985-1991. Túžba po absolútnej slobode v tom čase viedla k intenzívnym zmenám v jazyku. Domorodci jazyka s potešením porušili všetky pravidlá vrátane pravopisu, rozbitých noriem, používania nadávok, ľudového jazyka a žargónu.
- Technologický pokrok a vznik nových typov komunikácie. Vznik internetu viedol k vzniku nových komunikačných priestorov s nevídanými komunikačnými podmienkami. Aj vynález mobilného telefónu viedol k vytvoreniu nového komunikačného priestoru. Napríklad formulka rozlúčky „pred hovorom“ vznikla vďaka aktívnej komunikácii na mobilnom telefóne. Súčasne sa naše životné tempo zrýchlilo, čo viedlo k stlačeniu niektorých slov. Napríklad v SMS píšeme „ATP“, nie „ďakujem“. Sú to zrejmé a povrchné príklady, ale v skutočnosti sú zmeny hlbšie.
- Globalizácia, čo sa prejavuje formou vplyvu angličtiny na ruštinu a ďalšie veľké jazyky. Ovplyvňuje to seba Angličtina, ale trochu inak. Príkladom môže byť vznik globálnej angličtiny, zjednodušenej verzie tohto jazyka.
O slovníkoch a pravidlách ruského jazyka
- Ako jazykovedci pochopia, že je čas pridať určité slovo do slovníka? Alebo čo je potrebné povedať týmto spôsobom a nie inak?
Ide o veľmi komplexnú otázku a v jazykových tradíciách - v rôznych aj v rámci jednej - sa rieši rôznymi spôsobmi. Ruská lexikografická tradícia je dosť konzervatívna.
U nás už tradične vychádzali slovníky nové slová. Slovo v nich muselo stráviť nejaký čas, kým sa dostalo do veľkého slovníka ruského jazyka - napríklad vysvetľujúceho alebo pravopisného. Toto je druh očistca. Ak sa slovo správalo dobre - bolo používané aktívne, potom po určitom čase (päť alebo viac rokov) mohlo byť zaradené do obvyklého slovníka spisovného ruského jazyka.
A toto dodržiavanie tradícií je do značnej miery zachované dodnes. Ruské slovníky sú preto za našim dnešným prejavom veľmi ďaleko. Mnoho slov, ktoré už aktívne používame, má problém dostať sa do nich. Podľa mňa je to problém. A v tejto záležitosti nie som vôbec konzervatívny.
Teraz lingvisti aktívne diskutujú o tom, k akej forme slovníka sa v blízkej budúcnosti dostaneme. Myslím si, že internet nám dáva možnosť vytvoriť nový typ zdroja - slovník rýchlosti. Budeme v ňom môcť zaznamenávať nové slová, aj keď sa v budúcnosti nezakorenia. Prirodzene, s príslušnými známkami: potom sa to objavilo - odvtedy sa to nenašlo. Ale on ešte nie je.
- Ak niektoré slová nie sú v slovníku a ľudia ich používajú, ukázalo sa, že nehovoria správne?
Vediete existujúci konzervatívny trend do bodu absurdity. Neverím, že hovoríme nesprávne, ak použijeme slovo, ktoré ešte nevstúpilo do existujúcich slovníkov. Nikto napríklad neobviňuje ľudí z negramotnosti, ak povedia slovo „HYIP“. Absencia mnohých nových slov v slovníku hovorí viac o zaostávaní za našou lexikografickou tradíciou.
- Ale čo situácia so slovom „káva“? Len nedávno je možné ho použiť v rode kastrov - a zároveň ho nemožno považovať za negramotného.
Toto je iný problém a musí sa zvážiť osobitne. „Káva“ neprestala byť slovom Muž. Ide o to, že lingvisti rozpoznali stredné pohlavie ako nie rovnocenné, ale za prijateľné. Menej správne, ale stále v rámci literárnej normy. Je to úplne správne rozhodnutie, pretože „káva“ sa v rode kastrov používa už viac ako storočie. To isté robia aj vzdelaní rodení hovorcovia.
Všetci sme sa v škole samozrejme naučili, že je správne povedať „čierna káva“, a ak použijeme „čiernu“, je to hrubá chyba. Ale v textoch známych, rešpektovaných a samozrejme gramotných spisovateľov, napríklad Konstantina Paustovského, je aj „káva“ v strednom rode. Použil to autor a editor a korektor to povolili. Takže výraz v tomto prípade prešiel celým reťazcom kontrol.
Zmenou pravidla sme to skutočne dotiahli tak, že väčšina ľudí hovoriacich ruským jazykom prestala byť považovaná za negramotných. Na tom nie je nič zlé. A ak chcem, môžem naďalej používať mužský rod.
- Prečo bola zmena pravidiel taká pomalá?
V rôznych slovníkoch sa to stalo v rôznych časoch. Niektorí z nich teda dlhodobo priznávajú stredné pohlavie pre slovo „káva“. V rokoch 2009-2010 si však novinári všimli zmenu v slovníku, ktorý bol zaradený do zoznamu odporúčaných. V dôsledku toho sa okolo lexémy rozvinul celý škandál.
Reakcia kultúrnych nosičov na takéto zmeny je vždy negatívna. Pretože vedeli, že „káva“ je mužská. A tým sa kultúrny nosič odlišoval od nekultúrneho. Tolerancia kastrát viedlo k tomu, že táto výhoda zmizla. Ľudia sa cítili zranení - a to viedlo k vzniku mnohých konfliktov a vtipov.
Niekto povedal, že už nebudú piť kávu. Iní tvrdili, že čierna káva je zlá káva (alebo zlá) a čierna káva je dobrá. Kultivovaný rodený hovorca je konzervatívny a nechce, aby sa zmenil. Je to však nevyhnutné: niekedy dochádza k transformácii v rámci jazyka. Pridanie kastra je presne interný proces.
V ruštine sú slová, ktoré sa končia na „e“, zvyčajne kastrované. A to platí iba pre tie slová, v ktorých „e“ znamená koniec. To znamená, že slovami odmietnutých, napríklad v „mori“. A pre nesklonné slová „e“ alebo „o“ („kabát“ alebo „káva“) nie je koniec, preto by sa nemali riadiť týmto pravidlom.
Modernejším príkladom je „euro“, ktoré sa okamžite začalo používať v mužskom rode. Pravdepodobne je ovplyvnené slovom „dolár“. Postupne bol však vtiahnutý do strednej skupiny. Pretože „euro“, hoci bolo nezničiteľné, skončilo na „o“. A tak sa to začalo správať ako žetón s takýmto koncom (napríklad „okno“). To isté sa stalo s „kávou“. V bežnej reči sa používal v kastráte a niekedy dokonca naklonený.
O „čistote“ jazyka, internetovom slangu a gramotnosti
- Aký máte názor na ľudí, ktorí obhajujú istú „čistotu“ jazyka a protestujú proti požičiavaniu?
V jazyku vždy existuje boj medzi konzervatívcami a inovátormi. Ak preskočíme o dve storočia späť, nevyhnutne narazíme na spor medzi slovanofilmi a westernizátormi. A vypláva na povrch aj meno admirála Alexandra Šiškova, ktorý ponúkol ruské možnosti zahraničným pôžičkám. Táto kontroverzia pokračuje dodnes. A tu neexistuje správne ani nesprávne: vždy je to vec miery a vkusu.
V žiadnom prípade nie som konzervatívny. Verím, že jazyk je nútený zmeniť sa. Vrátane toho, pretože na to veľa príde požičiavanie si. Ale tempo pre mňa, ako rodeného hovorcu, a nie jazykovedca, tiež nie je vždy príjemné a pohodlné. Rozčuľuje ma, keď v texte narazím na neznáme výrazy, ktoré treba hľadať nie v slovníkoch, ale na internete. A v niektorých situáciách by som radšej použil ruské slová, jednoducho preto, že sú známejšie.
Ale do značnej miery sme zabudli, ako vyvinúť ruské náprotivky k pôžičkám. A takzvaní strážcovia rodného jazyka boj stále prehrávajú.
- Ako nástup internetu ovplyvnil jazyky?
Je to obrovská téma, preto sa budem venovať pár základným veciam. Internet má veľmi vysokú rýchlosť šírenia informácií. To vytvára špeciálne podmienky pre existenciu slova.
A móda začína hrať veľkú rolu. V jazyku vždy existoval, ale nie v takom rozsahu. Dnes môže toto slovo vystúpiť na vrchol popularity a po chvíli (často krátkom) úplne z jazyka zmizne.
Existujú však aj slová s dlhou životnosťou. Predtým som uviedol príklad „HYIP“. Takmer okamžite sa stal populárnym, až kým nezmizne, a dokonca sa veľmi aktívne používa.
V prvom rade to bolo spojené s rapovou kultúrou, ale potom veľmi rýchlo vstúpilo do spoločného priestoru a začalo sa nachádzať v reči rôznych ľudí. A má každú šancu stať sa obyčajným slovom, časť Ruský jazyk.
Jeden z veľmi dôležitých javov v jazyku internetu je tiež pojem „meme“. Dá sa to porovnať s okrídlenými slovami a výrazmi, ktoré existujú už veľmi dlho. Mém sa však zásadne líši od tradičných chytľavých fráz: na rozdiel od nich žije relatívne krátko - týždeň, mesiac. Je dobré, ak je to rok. Súčasne sa memy objavujú neustále, a to je znakom jazyka internetu.
Je dôležité pochopiť, že nie je dôležitý výsledok, ale samotný proces ich generovania. To znamená, že predtým, ako sa samotný proces začal pomerne zriedka, a jeho výsledky - slová - žili dlho (storočia alebo desaťročia). Teraz je však opak pravdou: slová sa zabúdajú pomerne rýchlo, ale vymýšľajú sa takmer každý deň.
- Aké ďalšie príklady existujú? Zdá sa, že ste už spomenuli kompresiu slov?
Existujú aj ďalšie príklady vplyvu internetu na jazyk. Vyžaduje rýchlosť, takže kompresia slov je toho celkom živým znakom. Napríklad namiesto „ďakujem“ alebo „pozdrav“ píšeme „ATP“, nie „ahoj“.
Ešte jeden príklad - skratky. Vďaka internetu sa objavila skratka, ktorá nie je ruskému jazyku príliš známa. V minulosti sme výrazy sústredené na podstatné meno v drvivej väčšine skrátili. Napríklad CSKA je Ústredný armádny športový klub. Kľúčové slovo je „klub“.
A vzhľadom na rozmach internetu a vplyv angličtiny sa vo veľkom začali objavovať skratky výrazov, ktoré nemusia byť nevyhnutne spojené s podstatným menom. V angličtine je to celkom štandardné. Napríklad ASAP (čo najskôr) - „čo najrýchlejšie“.
A niektoré z týchto skratiek prenikli do ruského jazyka. Napríklad „imho“ (imho - podľa môjho skromného názoru) - „podľa môjho skromného názoru“. Objavili sa aj ruské skratky. Napríklad „syow“ - „dnes som to zistil“. A v nultých rokoch som narazil na „ttt“-„pah-pah-pah“.
- Prečo na internete komunikujeme odlišne?
Písomná reč je spravidla rozsiahlymi textami: monológmi, románmi, článkami. A vznik internetu viedol k tomu, že sa začal aktívne používať v konverzácii.
Rozprávame sa písomne. Preto bola potreba túto reč revitalizovať, pretože je oveľa suchšia ako ústna. Chýba mu intonácia, výrazy tváre, gestá.
V internetovej komunikácii sa preto objavilo veľa jazykových hier, o ktorých som hovoril predtým. A potom tu boli emotikony - to je ďalší príklad citeľného vplyvu internetu na jazyk.
- Sú emotikony a emodži už súčasťou jazyka?
Emotikony (aj keď nie všetky), určite. A emoji v oveľa menšej miere. Napriek tomu, že sú súčasťou nášho komunikačného systému, sú to stále obrázky, nie jazykové znaky. Medzi tie posledné patrí predovšetkým úsmev na tvári a zamračený úsmev.
Emotikony súťažia s interpunkčnými znamienkami, ako je napríklad posunutie bodky. Sú plne integrované do lingvistického systému v širšom zmysle slova.
- Prispieva internet k rozvoju negramotnosti? Prečo sa to deje?
Na internete je veľmi veľký stupeň slobody a jazykovej hry. Ovplyvňuje to narábanie so slovami a ich grafický vzhľad. V ruštine je to predovšetkým kvôli subkultúre padonki, ktorá vznikla na samom konci 20. storočia a rozšírila sa v roku 2000.
A samozrejme, počas perestrojky chceli ľudia získať čo najväčšiu slobodu a od všetkého, vrátane pravidiel pravopisu. Potom sa stalo módou písať s chybami, ale nie so žiadnymi, ale s tými, ktoré sú pre negramotných ľudí tiež netypické. Napríklad namiesto „ahoj“ použite slovo „ahoj“.
Éra „jazyka bastardov“ trvala pomerne dlho - asi 10 rokov. To ovplyvnilo toleranciu chýb. Pretože odchýlka od pravidiel pravopisu, priznaná hravým spôsobom, sa dá odpustiť. A vďaka tomu bolo možné prekonať hanbu negramotnosti, ktorá existovala v mysliach Sovietsky z ľudí.
Pretože nie je možné úplne komunikovať na internete, ak sa bojíte, že urobíte chybu. Skúsenosti teda pomohli pri výbere v prospech komunikácie a komunikácie, a nie gramotnosti.
Móda pre „jazyk bastardov“ prešla, ale sloboda narábania s písomnou rečou zostala zachovaná. A dnes každý píše kvôli svojej vlastnej gramotnosti alebo negramotnosti. Ak je odpoveď na otázku celkom jednoduchá, gramotnosť znamená systém zákazov a obmedzení a internet je spočiatku priestorom slobody, ktorý sa vlieva do slobody.
- Jazyk smeruje k jednoduchosti. Dajú sa potom také zmeny nazvať evolúciou?
Môcť. Len evolúciou nie celého jazyka, ale jeho časti. Napríklad bodka na konci správy zmizne, pretože jej absencia neruší porozumenie. Napokon to vynechávame nie v každej vete, ale na konci krátkej správy, ktorá je už zarámovaná.
Ak budete postupovať podľa pravidiel, budete musieť urobiť bodku, ale ak to neurobíte, nič zlé sa nestane. Je nepravdepodobné, že by si partner myslel, že ste negramotní. Teraz to mnohí všeobecne vnímajú ako zvláštny znak vyjadrujúci vážnosť alebo nespokojnosť spisovateľa.
V každom prípade sú tieto zjednodušenia spojené s ľuďmi lenivosť. Lingvisti tomu hovoria princíp ekonomiky, ale toto je v skutočnosti lenivosť.
- Môžu takéto zjednodušenia časom prejsť do obchodnej korešpondencie, kníh, mediálnych článkov?
Chcel by som odpovedať, že nie. Ide o rôzne oblasti. Obchodná korešpondencia by mala byť gramotnejšia a mala by sa riadiť zavedenými pravidlami, nie módnymi trendmi. Tento spôsob by sa nemal prenášať ani do kníh. A novinár by nemal vynechať pointu.
Napriek tomu má obyčajná písomná reč určitý vplyv na to, čo je mimo jej sféry. Ale tu sa nedá nič predpovedať. Možno zostane jasná hranica, alebo niektoré veci prestanú mať zásadný význam.
Ale zatiaľ nevidím hrozbu pre bežný spisovný jazyk. Okrem prípadov, keď čítam športové správy: často sa v nich stretávam s negramotnosťou. Dôvodom je, že pre autora je dôležitejšie rýchlo napísať správy a niečo čitateľovi oznámiť, než sa s nimi informovať slovník.
- Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí si hovoria Gramatický nacista?
Gramatickí nacisti neupozorňujú len na negramotnosť a snažia sa zlepšiť reč. Používajú to ako argument v hádke: ak urobíte gramatickú chybu, nemôžete mať pravdu. Diskreditujú teda partnera.
Vždy sa mi zdalo, že ich pozícia je zraniteľná, pretože zasahujú do komunikácie. Dnes sa mi správanie gramatických nacistov už nezdá byť aktuálnou témou na diskusiu. V poslednej dobe sa na nich začalo pozerať ako na druh trolloviaktoré bránia komunikácii.
Teraz pripúšťame určitú negramotnosť nášho partnera. Každý píše kvôli svojej gramotnosti a ľudia si o ňom môžu slobodne vytvoriť vlastný názor. To znamená, že niektoré chyby možno skutočne považovať za ohováranie. Postavenie osoby je však v tejto diskusii stále častejšie dôležitejšie ako úroveň znalostí pravidiel jazyka.
- Aké mylné predstavy vás ako lingvistu najviac rozčuľujú?
Mne šialene vadí mýtus o smrti ruského jazyka. Pretože najväčšou hrozbou pre neho je, keď zmizne z komunikácie, komunikácie. Ruský jazyk sa však aktívne používa - hovoríme ním a dopisujeme si. Nehovoríme teda o žiadnej smrti a degradácii. Samozrejme, musíte sa starať o svoj rodný jazyk. Ale taký plač ma štve. Často ide o manipuláciu verejnej mienky.
Problém je len v jednej oblasti - v veda a vedecké texty. Existujú tendencie, ktoré sú pre jazyk nebezpečné. Mnoho vedcov píše články v angličtine. Je to pochopiteľné: autor chce byť o svojej práci známy po celom svete. Ak však všetci dobrí vedci prejdú na angličtinu, stratíme terminológiu, a teda aj ruský jazyk v tejto oblasti.
O slušnosti a rozvoji reči
- Ako sa k sebe môžu cudzinci správať neutrálne a úctivo?
V ruskej etikete vždy platilo jednoduché pravidlo: ak poznáte meno partnera (na tom nezáleží - meno alebo krstné meno a priezvisko), použite ho v komunikácii, inak to nebude veľmi zdvorilé. Dnes je toto pravidlo čiastočne porušené.
V ruštine je obrovské množstvo referencií. Aktívne sa používajú rôzne formy príbuzenstva, napríklad „brat“, „sestra“, „teta“, „strýko“, „matka“. A taxikár je často označovaný ako „šéf“ alebo „veliteľ“.
Ale to všetko sú neformálne frázy, ktoré sú vhodné iba vtedy, ak chceme vzdialenosť uzavrieť. V ruskom jazyku nie je žiadna neutrálna adresa. A ak nepoznáte meno partnera, potom kontaktné formuláre nemusíte vôbec používať.
- A ako teda zavolať na osobu, napríklad v autobuse?
Stačí použiť slová z reči etiketa - "Prepáč", "Prepáč." Ak chcem upútať pozornosť, nehovorím „monsieur“ alebo „frau“, ale „prepáč, spadli ti kľúče“. Na slušnú komunikáciu to stačí.
- Prečo je pre nás zvykom oslovovať niektorých ľudí s vami a iných s vami? V mnohých jazykoch európskych krajín sa už druhá možnosť nepoužíva. Bude to tak aj v ruštine?
Dúfajme, že nie, pretože sa mi príliš nechce tento systém zjednodušovať. A keď hovoríte o mnohých európskych krajinách, nemáte celkom pravdu. Toto už samozrejme nie je v angličtine, ako v niektorých iných. A existujú krajiny, kde sa rozsah používania „vy“ jednoducho zúžil. Ale slovo stále nezmizlo.
Verím, že takáto demokratizácia je úplne voliteľná. A nemyslím si, že by mala tendencia tento systém zjednodušovať. Je skôr dôležitá pre angličtinu ako svetový jazyk.
Všestrannosť je tu skutočne rozhodujúca. V žiadnej situácii by som nemal premýšľať nad tým, ako osloviť osobu. A iné jazyky si môžu ponechať niektoré nuansy, zložitejšie systémy a subsystémy.
„Vy“ a „vy“ ste mimoriadne zaujímavý a komplexný systém. A jeho opis je dôležitou súčasťou lingvistického štúdia jazyka. Ako lingvista rád udržujem komplexnosť. A ako je na to nosič zvyknutý, a ja si nemusím priať zmeny.
Možno je toto zjednodušenie relevantnejšie pre mladých ľudí, ktorí sú viac ovplyvnení globalizáciou.
- Ako si obohatiť slovnú zásobu?
Čítať.
- Čo čítať? Klasika? Alebo je to už zastarané?
Zastarané, ale stále užitočné. Ak chcete obohatiť svoj jazyk, musíte si prečítať všetko: moderné knihy, literatúra faktu, Sovietska literatúra, klasika XIX storočia.
Samozrejme, ak čítate starú literatúru, začnete používať slová, ktoré mladší účastníci rozhovoru nemusia poznať. Ale budete mať veľkú slovnú zásobu, čo je tiež užitočné, pretože slovná zásoba odhaľuje bohatstvo sveta.
- Môžu byť filmy s dobrými dialógmi rovnako užitočné pre rozvoj reči ako knihy?
Filmy s dobrými dialógmi nemusia byť nápomocné a filmy so zlými nie. Dobrý dialóg je spôsob, akým hovoríme. Je to prirodzený hovorený jazyk a používame v ňom malú slovnú zásobu.
A v „zlých“ dialógoch sa často dajú použiť neprirodzené slová, ktoré sa v bežnej reči väčšinou nevyslovujú. Ale stále je to sofistikovaný a náročný spôsob doplňovania zásob. Jednoduché - čítať rôznu literatúru.
Life hacking od Maxima Krongauza
Knihy
Odporúčam knihu mojej študentky, vážnej a zaujímavej lingvistky Iriny Fufaevovej - „Ako sa volajú ženy?». Táto práca je venovaná téme, o ktorej sa v spoločnosti aktívne diskutuje - feministkám a autorka predvádza skutočne rozumný pohľad na túto problematiku.
Môj blízky kolega Alexander Piperski tiež napísal knihu „Konštrukcia jazyka“, Za čo získal ocenenie„ Osvietenec “. V ňom hovorí o umelých jazykoch a o tom, ako sú vynájdené. Tiež radím.
Odporučil by som svoje knihy. Najslávnejšie z nich je „Ruský jazyk na pokraji nervového zrútenia”, Ktorá je venovaná presne procesom, o ktorých sme s vami v tomto rozhovore diskutovali. Jej pokračovaním bola kniha venovaná vývoju jazyka na internete - „Samostudijná kniha Albanského“, kde je Albánsky taký slangový názov ruského jazyka na internete.
A už v spoluautorstve s piatimi mladými kolegami je kniha „Slovník jazyka internet.ru”, Ktorý sa stal pokusom o opravu slov a výrazov v ruštine, dôležitých pre internetovú komunikáciu. Spolu s ďalšími autormi sme vydali „Sto jazykov: Vesmír slov a významov».
Video
Tu som možno odbočil od lingvistických tém. Rád sledujem rozhovory na YouTube. Od začiatku som pozorne sledoval Jurij Dudem. Vždy sa mi zdalo, že jeho videá sú svetlé nielen po obsahovej stránke, ale aj po jazykovej stránke.
Ak s mladými rappermi Dud aktívne nadáva a používa slang, potom s inteligentnými a staršími ľuďmi hovorí celkom správne po rusky. A veľmi rád pozorujem rozmanitosť jazyka Jurija a jeho partnerov.
Tiež si rád pozriem rozhovory Irina Shikhman a Elizaveta Osetinskaya. Myslím si, že sú veľmi zvedaví, a to aj z hľadiska moderného ruského jazyka.
Prečítajte si tiež🧐
- „Je dôležitejšie komunikovať, než pôsobiť múdro.“ Rozhovor s lingvistom Alexandrom Piperskim
- „Každý z nás má asi sto zlomených génov“: rozhovor s bioinformatikom Michailom Gelfandom
- „Platy lekárov kolujú v žilách babičiek“: rozhovor s neurológom Nikitom Žukovom
- „Práca s hlasom je ako fitnes.“ Rozhovor s Olgou Kravtsovou, spoluzakladateľkou hlasového štúdia „Cubic in a cube“
Čo je to revakcinácia proti koronavírusu a prečo je potrebná? Odpovedal na hlavné otázky