OSN varuje pred ďalšími katastrofami a katastrofami v nasledujúcich rokoch

Podľa nového správaZlomené vnímanie rizika ľudstvom obracia globálny pokrok v „špirále sebazničenia“, uvádza nová správa OSN Spojené národy, katastrofy a katastrofy sú v posledných rokoch výrazne častejšie a v blízkej budúcnosti budú len pribúdať.

Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR) uvádza štatistiky, ktoré od roku 1970 do roku 2000 v priemere svet zaznamenal 90 až 100 rôznych katastrof ročne a od roku 2001 do roku 2020 toto číslo vzrástlo na 350 až 500 katastrofy.

Patria sem zemetrasenia, cunami, sopečné erupcie, extrémne počasie, neúroda, epidémie a mnohé ďalšie biologické, geofyzikálne a prírodné katastrofy. Zároveň OSN nebrala do úvahy katastrofy „malého rozsahu“, ktoré postihujú iba miestne komunity a nevyžadujú si národnú ani medzinárodnú pomoc.

Nikdy v modernej histórii ľudstvo nečelilo toľkým známym a úplne novým rizikám a nebezpečenstvám.

Správa uvádza, že ľudská činnosť zvýšila mieru týchto katastrof. Zemetrasenie alebo povodeň sa teda stanú katastrofickými iba vtedy, keď spôsobia škody ľuďom alebo komunitám. Populácia však rastie v mnohých ohrozených regiónoch, ako napríklad miznúce pobrežia, ktoré sú náchylnejšie na búrky. Preto mnohé prírodné katastrofy, ktoré mohli byť predtým ponechané bez dozoru, môžu teraz spôsobiť ničivé škody.

Klimatické zmeny spôsobené ľuďmi tiež zvýšili hnev prírody. Spôsobili to napríklad vyššie globálne teploty vlny horúčav a obdobia požiarov intenzívnejšie. Výsledkom je, že prírodné katastrofy si za posledných päť rokov vyžiadali viac úmrtí ako v predchádzajúcich piatich rokoch.

Ak sa bude všetko ďalej vyvíjať podľa rovnakého scenára, tak rok 2030 by mohol byť oveľa pochmúrnejší. Počet nehôd súvisiacich s extrémnymi teplotami by sa od roku 2001 mohol strojnásobiť. A celkový počet katastrof sa zvýši na približne 560 za rok, čo je zhruba 1,5 prírodnej katastrofy za deň.

Na vine je nesprávne vnímanie rizika založené na „optimizme, podceňovaní a neporaziteľnosti“, ktoré vedie k prijatiu Politické a finančné rozhodnutia, ktoré zhoršujú existujúce zraniteľné miesta a vystavujú ľudí riziku, uvádza správa.

Opatrenia na predchádzanie prírodným katastrofám a včasné znižovanie rizika majú dnes minimálne financovanie. V rokoch 2010 až 2019 sa na to vynaložilo len 5,5 miliardy dolárov a na reštaurátorské práce 7,7 miliardy dolárov. Ide o mizivé sumy v porovnaní s peniazmi vyčlenenými na dočasnú núdzovú reakciu, ktoré sa za rovnaké obdobie priblížili k 120 miliardám dolárov.