Prečo by sme sa nemali báť, že nám nové technológie zoberú prácu

V centre každej ekonomickej teórie stojí človek, ktorý má určité potreby a snaží sa ich uspokojiť. Nazýva sa aj homo economicus. Vedci skúmajú motiváciu a správanie „ekonomického človeka“ a následne sa snažia predpovedať vývoj ponuky a dopytu.

Na uspokojenie potrieb ľudia zarábajú peniaze. Tak to bolo už mnoho storočí. Ale občas sa objavia správy, že homo economicus bude mať čoskoro problémy s prácou a peniazmi. A za všetko môže umela inteligencia, ktorá bez problémov nahradí tisíce, ba až milióny ľudí.

O tom, či sa máme báť nových technológií, povedal blogerovi Borisovi Vedenskému ekonóm Rostislav Kapelyushnikov. Nahrávanie ich rozhovoru zverejnené na kanáli YouTube "Základ“ a urobili sme zhrnutie.

Je pravda, že ľudia sa vždy báli nových technológií?

Panické predpovede úplného víťazstva technológie nad ľuďmi a vzniku masovej nezamestnanosti možno nazvať technologickým alarmizmom. Za uplynulé storočia nás jeho vlny zasypali trikrát.

Koniec 18. – začiatok 19. storočia

Bola to doba vynálezu parných strojov, ktorá spôsobila prvé Priemyselná revolúcia. Mnohí sa vtedy báli, že nové stroje zoberú ľuďom všetku prácu. Existovalo hnutie ludditov, ktorí verili, že o úspechy pokroku treba bojovať, kým neponechajú ľudí bez chleba. Potom spoločnosť naozaj zažila vážne otrasy, no ľudia nezostali úplne bez práce.

Polovica 60. rokov 20. storočia

Na konci 19. storočia prebehla druhá priemyselná revolúcia: elektriny a spaľovacie motory. Ale tieto objavy nevyvolali v spoločnosti silnú paniku. V polovici minulého storočia sa však zdvihla nová vlna ekonomických obáv. Súviselo to s ďalšou etapou vývoja – začiatkom automatizácie výroby.

Spoločnosť sa zase bála, že ľudia nebudú mať čo robiť. Zdalo sa, že pokrok teraz ľudstvo neušetrí a všetky profesionálne zručnosti a schopnosti sa čoskoro ukážu ako zbytočné. Ale opäť to vyšlo.

2008–2009

Táto vlna začala po ťažkej ekonomickej recesii. Snáď zostane najsilnejším v našej histórii. Veď v 90-te roky XX storočia, podľa niektorých výskumníkov, došlo k tretej priemyselnej revolúcii - objavili sa počítače a výpočtová technika.

No a dnes sme sa priblížili k štvrtej vlne technologického alarmizmu, ktorá vznikla s príchodom umelej inteligencie. A pesimisti sa zase domnievajú, že nás ohrozuje robotizácia a rozsiahla digitalizácia. Obávajú sa ale najmä rozvoja neurónových sietí. Navyše, budúcnosť sa dnes zdá byť pochmúrnou dystopiou nielen pre bežných ľudí, ale aj pre mnohých odborníkov.

opäť nás vystrašiť - už po niekoľkýkrát za viac ako dve storočia.

Naozaj väčšina moderných profesií zanikne?

V roku 2013 britskí ekonómovia Carl Frey a Michael Osborne publikovaný pracovať na tom, ako sa zmení trh práce v budúcnosti. Navrhli to v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov profesií, ktorá živila v tom čase približne 47 % Američanov.

Potom podľa svojej metodiky ekonómovia urobili výpočty pre ďalšie krajiny vrátane Ruska. Predpovede vyšli takmer apokalypticky. Ukázalo sa, že vo všetkých krajinách zostane nezamestnaných 40 až 60 % práceschopnej populácie.

Odvtedy ubehlo viac ako 10 rokov. A nezmizlo ani jedno povolanie z tých, ktorým Frey a Osborn predpovedali rýchlu smrť. A nevidíme prudký pokles ľudí, ktorí pracujú ako účtovníci, vodiči, audítori, asistenti právnikov. Profesie, ktorým bol sľubovaný úplný zánik, sú stále žiadané.

Dobre, 10 rokov je krátka doba. Ale James Bessen z Bostonskej univerzity vypočítanéo koľko profesií sme prišli od polovice minulého storočia. Vybral si pôvodné pole 300 s niekoľkými pozíciami. A zistil som, že do roku 2010 z tohto zoznamu zmizol len jeden – výťahár. Objavili sa automatické dvere, nebolo treba najať človeka, ktorý by ich otváral a zatváral. Ostatné profesie sa, samozrejme, zmenili, ale úplne nezanikli.

Účtovníci zabudli na účty a aktívne používajú počítače, zatiaľ čo asistenti hľadajú potrebné dokumenty nie v knižnici, ale na internete. Ale ani jedno, ani druhé povolanie nie je minulosťou.

Prečo sa ešte neobjavila masová nezamestnanosť

To bola logika predpovedí, že milióny ľudí prídu o prácu. Povedzme, že spoločnosť dokáže vyrobiť 100 jednotiek výkonu a vyžaduje 100 ľudí. Tejto stovke sa darí výborne, no potom príde nová technológia. A teraz na výrobu rovnakého množstva tovaru stačí len 50 ľudí. To znamená, že zvyšných päťdesiat bude bez práce a bez peňazí.

Táto logika sa zdala bezchybná. Potom sa však ekonómovia presvedčili, že objem produkcie nezostáva fixný. Ak je podnik schopný vyrobiť viac tovaru, nikdy nezmešká príležitosť na zvýšenie zisku. To znamená, že pre uvoľnených pracovníkov bude aj zamestnanie.

Ak sa predaj zvýši a zisky sa zväčšia, potom časom stúpnu aj platy zamestnancov, ktorí pracujú na nových zariadeniach. Ak bude výroba jednoduchšia a rýchlejšia, zníži sa jej cena a následne aj maloobchodná cena. To znamená, že spotrebiteľom zostanú peniaze a budú môcť predávať viac rôznych tovarov. Ktoré bude treba aj vyrobiť, a to si bude vyžadovať nové pracovné ruky.

Samozrejme, niektorí ľudia stále príde o prácu. Napríklad, raz zostali taxikári nečinní, pretože namiesto nich boli potrební vodiči áut. Žiadna katastrofa však na trhu práce nenastala. A táto situácia sa pravdepodobne nezmení.

Prečo by sme mali čakať na vznik nových profesií

Odpovedzme si na túto otázku z pohľadu ekonomiky a údajného správania sa jej hlavného objektu – homo economicus. Všetko je veľmi jednoduché: ľudia budú mať určite nové potreby. Tie, na ktoré v predchádzajúcom kole technologického pokroku nemohli ani pomyslieť.

Každá nová potreba je pre mnohých ľudí potenciálnou prácou. Takže - dôvod pre vznik nových profesií, ktoré bude spoločnosť žiadať.