10 slov, ktoré zmizli, z ktorých zostali iba antonymá

V ruskom jazyku sú slová, ktoré sa nepoužívajú bez „nie“. Ale kedysi sa len objavili tým, že priložili „nie“ k úplne nezávislým slovám, ktoré sú dnes už zastarané a nepoužívané.

1. Lzya

Teraz sa toto slovo nachádza iba ako vtip, ale predtým bolo bežné. Toto je datívna forma podstatného mena „lga“, ktoré znamenalo „sloboda“. Jeho príbuzní sú nám dobre známi: „prospech“, „prospech“, „ľahké“ a samozrejme „nie“, vzdelanýN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka pridaním „nie“ a „lzya“.

2. Hlúpy

„Aká nádhera! Šepot! " - Cár Ivan Hrozný obdivuje v komédii Leonid Gaidai „Ivan Vasilievič mení povolanie.“ Možno je to vďaka svetlému hrdinovi, že mnoho ľudí pozná podstatné meno „lepota“ od detstva. Jeho význam je „krása, nádhera“ a predtým rozšírené slovo „štuk“ znamenalo „krásny“. Koreň je tu rovnaký ako pri slovese „vyrezávať“.

Teraz je prívlastok „štukový“ minulosťou, ale vzdelaníN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka

od neho je „absurdné“ stále aktívne používané. Aj keď mierne zmenil svoj pôvodný význam. Teraz to už nie je „škaredé“, ale „bezvýznamné, bez rozumných dôvodov“ a tiež „trápne, trápne“.

3. Clyuzhny

Mimochodom, príbeh o prídavnom mene „trápny“ je veľmi podobný situácii s prívlastkom „smiešny“. Zastarané slovo „klyuzhiy“ pochádza z „klyud“ - „poriadok, krása“. V súlade s tým je „klyuzhny“ „pekný, majestátny“. Z neho bol kedysi vytvorenýN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka „Nešikovné“ a neskôr - „nemotorné“.

4. Dospelý

Toto je ďalšie dnes už zosnulé synonymum pre „krásne“. Deje saN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka je to zo zastaraného „žiaka“ („žiaka“). Porovnajte s výrazom „prominentná osoba“: sémantika videnia je tu spojená s dobrým vzhľadom. Teraz, samozrejme, nikoho nenazývame „hrubým“, ale „neopisaný“ z neho vytvorený je živší ako všetky živé veci.

5. Doug

Dodnes mnohí poznajú prívlastok „statný“. Slovo, z ktorého pochádza, sa však dnes nepoužíva. „Doug“ kedysi znamenal „silu, zdravie“ a tiež sa z neho tvoríN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka podstatné meno „trápenie“.

6. Ryakha

A nejde o tvár, aj keď tento význam je v moderných slovníkoch určite zachovaný.Veľký slovník ruského jazyka. Ch. vyd. S. A. Kuznetsov / Referenčný a informačný portál GRAMOTA.RU. Vytvorí sa slovo „ryakha“N. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka od slovesa „obliecť sa“ s príponou -x- (podobná situácia so slovom „spinner“), jeho pôvodný význam je „úhľadne oblečený“. Časom sme v tomto zmysle stratili „Ryahu“, ale jeho antonymum - „slob“ stále žije.

7. Uryaditsa

Toto slovo kedysi znamenaloN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka "Objednať". Teraz mu pamäť zostala v podstatnom mene „neporiadok“, ktoré má dva významy: „neporiadok“ a „hádka“.

8. Godyay

Toto je starý tvar participia slovesa „fit“. V modernej ruštine sa používa tvar „vhodný“ a zo zmiznutej verzie sa to kedysi staloN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka slovo „darebák“. Na začiatku to bolo meno osoby, ktorá nebola spôsobilá na vojenskú službu.

9. Priemer

Toto slovo kedysi znamenalo „zámerne“. Má rovnaký koreň ako v slovách „hodina“, „aspirácia“, „čaj“ (nie však nápoj, ale úvodné slovo - „čaj, uvidíme sa“). Teraz už nepoužívame „štart“, ale vzdelanýchN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka od neho „náhodou“ je veľmi populárny.

10. Veselý

Mnoho ľudí pozná sloveso „potešiť“. Toto je „príbuzný“ zmiznutého slova „rád“, ktoré znamenalo „usilovnosť, usilovnosť, práca“. Z neho a sformoval saN. M. Shansky, T. A. Bobrov. Školský etymologický slovník ruského jazyka prídavné meno „veselý“, to znamená „usilovný, usilovný“. Jeho antonymum - „neopatrný“ - mierne pozmenilo význam a stále žije.