Rover Curiosity našiel na Marse opál – možný zdroj vody pre astronautov

Staré snímky zhromaždené roverom Curiosity odhalili svetlé skaly obklopujúce „halo“ zlomov na Červenej planéte. Vzorky týchto hornín boli predtým zozbierané pomocou roverových prístrojov. V novom výskumu vedci z University of Arizona analyzovali tieto archívne údaje pomocou nových metód. Podarilo sa im potvrdiť, že tieto svetlé kamene obsahujú opál.

Opál vzniká, keď voda zvetráva horniny bohaté na oxid kremičitý. Výsledný roztok sa usadzuje v trhlinách a štrbinách horniny. Postupom času stvrdne na tvrdý minerál, ktorý môže byť zakalený a matný alebo oslnivo svetlý. Dnes sa opál väčšinou získava buď z Austrálie alebo Etiópie.

V skutočnosti to nie je prvýkrát, čo sa opálový materiál našiel na Marse. V roku 2008 si sonda Mars Reconnaissance Orbiter všimla veľké svetlé škvrny v niekoľkých oblastiach Červenej planéty, ktoré boli pripisované ložiskám hydratovaného oxidu kremičitého. Teraz sa zdá, že tento materiál je bežnejší, ako sa doteraz predpokladalo.

Objav opálu je veľká udalosť. To napokon naznačuje, že voda sa na Marse objavila už veľmi dávno. Dokonca aj potom, čo povrch vyschol a stal sa nevhodným pre akékoľvek mikróby, ktoré by tam mohli žiť, podmienky pod povrchom zostali potenciálne obývateľné ešte dlho.

To je dobrá správa pre Curiosity a jej nástupcu, rover Perseverance, ktorý v súčasnosti hľadá známky života v kráteri Lake Jezero, mieste bohatom na opálový materiál.

Ďalšou hodnotou opálu je, že by mohol byť užitočným zdrojom vody pre budúce misie astronautov. Teoreticky sa voda môže uvoľniť z kryštálovej štruktúry, ak sa kameň rozdrví a zahreje. Tím vypočítal, že 1 meter dlhé halo dokáže v hĺbke 0,3 metra zadržať až 5,7 litra vody.